Staviame pomníky svojim drahým mŕtvym...

Autor: Dana Janebová | 3.6.2007 o 22:22 | Karma článku: 6,14 | Prečítané:  1095x

Na druhý svet ich odprevádzame honosne. Majú však postavené pomníky aj v našich dušiach?Po smrti blízkych sa súdime o dedičstvá,zdá sa ,že s ich odchodom neodíde len kus ich srdca,ale aj láska k blížnym.Stane sa,že z pozostalých sa stanú farizeji a súrodenci si nevedia prísť na meno...

Asi každého bolí strata blízkeho človeka.Hlavne ,keď príde nečakane a prekvapí.Bohužiaľ,všetci sme tu len na pár chvíľ a čas tak rýchlo letí.V zhone dní si často neuvedomíme,že sme zabudli svojim najbližším povedať,ako ich máme radi.Len keď ich už niet,zistíme,že sme im toho ešte veľa nepovedali.Prečo je pre nás také tažké povedať mame alebo otcovi,že ich máme radi.V amerických filmoch často počujem ,ako si hovoria:ľúbim ťa.Priznám sa,že sa mi to spočiatku zdalo čudné,ale potom som zistila,že je to vlastne veľmi pekné.Je to prejav vďačnosti za ich starostlivosť a lásku.Ja som to rodičom nikdy nepovedala a mrzelo ma to.Raz -na ich výročie svadby -som to vyriešila šalamúnsky a poslala som im krásnu pohľadnicu s textom,kde som im vyjavila svoje pocity.Ďakovala som im za nás všetkých troch súrodencov.Nejak sme to ale potom nerozoberali,asi preto,lebo v tej "našej" dobe nebolo zvykom prejavovať si slovne ,alebo aj nejakými objatiami svoje pocity.Veľmi mi to chýbalo od rodičov.Preto som si povedala,že ja svoje deti budem vychovávať inak..Budeme sa objímať,bozkávať a prejavovať si navzájom svoje pocity a to nielen v útlom detstve mojich detí,ale aj keď dospejú. Potom moji rodičia oslavovali päťdesiate výročie sobáša.Pripravili sme im druhú svadbu.Boli strašne zlatí.11.septembra moja matka Mária,deň pred svojimi meninami a na 75. narodeniny môjho otca zomrela.Otec zomrel o tri mesiace. Takmer o rok som napísala tieto dve básne,ktoré som dlhý čas nemohla čítať.Keď som listovala v zošite,vždy som rýchlo prehodila stránky,aby sa ma nezmocnila bolesť z ich straty.Asi až dnes som s ňou úplne vyrovnaná , pretože som sa rozhodla ich zverejniť.Zároveň tiež učiniť zvláštny pokus a to: spojiť prózu s poéziou v jednom vstupe. Mame Tak pokojne a vznešene zaspala matka v jeden deň Nádherná vo svojej starobe Priala som jej nekonečný pokoj mier aj keď to bolelo Šialene... Ten pocit že ma neprivíta jej hlas jej pohľad Bezhranične bolestné Bolí aj spomienka Mama moja Spi sladko Na svete niet väčšej lásky... -o- Drahému otcovi Vedela som že to bolo naposledy keď sme sa lúčili a stáli v tichom objatí Tá krátka chvíľa bola hmatateľná a odchod tichý tak bolestivo tichý Všetky spomienky uchovávam v pamäti ako poklad Najdrahší poklad ktorý odíde spolu so mnou a nikto si nikdy nebude pamätať tú chvíľu otvorenia duší a ľútosti nad tým že jednému z nás sa život končí... -o- Mám dva pomníky zasadené v duši a každý večer zapálim si sviečočku Z vďaky,z lásky posielam pozdrav do večnosti... -o-
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Hrozí vojna medzi USA a Iránom?

Ropné zariadenie v Saudskej Arábii zbombardovali drony.


Už ste čítali?