Poézia...

Autor: Dana Janebová | 31.5.2021 o 20:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  20x

 

 

ONA je sestra tvojho podvedomia, 

je tá, čo hladká dušu, 

keď umáraš sa myšlienkami na deje,

ktoré neladia s tvojou podstatou,

je tá, čo v spánku z teba berie zlobu

a cez deň núti vyroniť slzu,

keď sa chveješ od šťastia, či nešťastia.

Nechytaj ju do rúk, aj tak ti vykĺzne

a zastaví sa na priedomí tvojich 

myšlienkových pocitov,

otvorí nepoznané zákutia hviezdnych licencií,

a pridá nové slová, do ktorých spadne

tvoja túžba byť ozajstný,

bezpodmienečný a taký,

čo si vysníval svet zázrakov,

no ten ho zradil.

Možno ti pošepká, že nič nie je večné,

ale to aj tak už vieš,

a bude sa snažiť podsúvať ti slová,

do ktorých by si nikdy nezakopol, 

keby nie ONA....

A bohvie, kde raz skončia všetky slová,

ktoré si nezatvoril do básne,

nechal si ich priviazané v záhrade,

a ty si vošiel dnu...

Možno tam schátrajú, keď ich zajtra nezaleješ

a neovlažíš silou svojich pier.

Preto, nemrhaj časom, 

povytŕhaj burinu, čo sa v nich usadila,

a pohlaď ruky, nech vydajú svedectvo

tvojej mysle, ktorá stráži výkriky

vnútorného rozpoloženia v dňoch i večeroch

a ony sa vpíjajú do srdca,

aby raz vytryskli ako runy 

a ostali visieť v povetrí...

                  *

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nie sme favoritmi, ale máme silu na to, aby sme postúpili, tvrdí Hamšík

Futbalisti Slovenska začínajú majstrovstvá Európy proti Poľsku.

Ako sa na hodinách dejepisu sto rokov ohýba história. A stále sa neprestala

Učebnica, ktorá prináša len interpretáciu dejín, by sa mala považovať za podozrivú


Už ste čítali?