Opäť podľahli sme téme zarezaného srdca
Bolesti sveta prenášame z predsiene do komory
a naopak
krv v žilách roznáša myšlienku
ako sa mu páčim
a prečo nemohol prísť bez boja
a hladkať moje telo
ego
a neodľahčil mi v prebúdzaní
Traf to šľak
Má ešte zmysel prežívať tisíc osudov
v tomto zriedenom svete pokrivených zrkadiel?
Čo už len všetci viete o svojich citoch...
Všetko je brak
tlačia to stále do hlavy
koná sa na vás zrada
Čo už...
Babylon stavia nové základy
Odhrň záclonu z očí
a zastav sa na lúke pozrieť
či ešte kvitnú púpavy
Slnko je zrelšie stratilo farbu
belobou žiari
a z tela sa snaží odháňať chmáry
Nevidíš a nepočuješ
Zo strachu cudzích stále žiješ
Peklo sa do teba votrelo...