Vraj sme ľudia jedného Boha
bohorovní vo svojej podstate
no myšlienkami roztrúsení ako hviezdy
približujúce a vzďaľujúce sa
bez závislosti priestoru a času
Boh určil muža a ženu
do sŕdc im lásku zaviazal
do rúk vložil dar tvorenia
nie skazy
no akoby sa dnes človek človeku
zapredal
za pár drobných predá svoje srdce
dušu vyvesí na stožiar
a odtiaľ okupuje ľudské mysle
Boh neprikázal svár
len poslal svojho syna pripomenúť
kto sme
Mečom božieho svetla
v záblesku hviezdnych erupcií
pochovaná láska vzkriesi sa z chmár
Vždy príde deň
a po ňom noc
a potom opäť slnko spečatí deje
ktoré boli ľudstvu niekým zatajené...
*