my zmĺkli sme v labyrinte našich životov
...nemý čas...
teraz v diaľkach mrieme
každý u svojho stola
podkopávame autoritu večnosti
Iba sme sa ochutnali a vypľuli cez zuby
iba tak
slza steká
a ja zisťujem mieru pravosti toho citu
ktorý i druhýkrát zahynul
niet ho viac
skazu vzal keď dotyky už nepálili
a miesto činu - tvoje ruky
dali mi mat
*
29.5.2013