...akoby sa cesta predo mnou rozprestrela
oslnivo žiariaca nekonečná
čo po stranách láskou tlie
smädnému pútnikovi všetko rozpovie
a nádej dá
akoby mi vesmír pohladil vlasy
pripravený zdieľať moju prítomnosť
a v ústrety posielal dobré i zlé
skúšajúc ma asi
nádej dal
netvorím dejiny som len malá kvapka
v tiesňave ľudstva splodená
zasiahnutá nádejou
s menom i bez mena
čo chápať chce podstatu sveta
Raz príde ten okamih
keď poznanie nastaví zrkadlo
a svetlo vyženie z očí
Vtedy chcem mať silu štyroch koní
kráčajúc v znamení za niťou striebornou
čo dopovie mi to tajomstvo
Potom nech skameniem...
*