nad obzor mlčky vypúšťam úsmevy
slnko je každý deň úžasné
i keď prichádza o svoje lúče
v dlaniach ho velebím
do dlaní pre seba skrývam
keď ma budí
v letnom slnovrate
a v zime halí
v mrazivý šat
neverím
že svieti a nehreje
že je až tak vzdialené
že mi dáva len kúsok seba
a nádej
že roztopí ma zas
že je sväté
že je môj život
i vstupná brána
do môjho vedomia
tam končí každý ston
a ladí sa na nové vibrácie
vyčistených pocitov
Naozaj mi chýba
keď je zamračené...
*