každodenný svet
Prechádzajú mnou štyri ročné obdobia
a ja poľujem na púpavové semienka lásky
čo nesú chýr o novom živote
Vyčesávam z nich ľudské zášte
ktoré svrbia v krajine srdca
Niekedy sa mi stane
že na cestách nestretnem človeka
len akési tiene nesúce svoj život
Nepozerajú sa
ako tečú čiary života do ich dlaní
a keď ich skosí
dlávia sa slovami strachu
Na lásku neostal čas...
*