a požiera moje sny
Nestačia mu mokré chodníky
do jazera nazerá
vodu vyťahuje
hlava ma z neho bolí
z jeho krásy je mi zle...
Roztopašný pustovník
na svojich cestách snorí
tajomstvá nezradí
však jeho jas
Tak ti treba!
vravím mu ráno
keď už odísť musí
-si príliš silný spoločník...
o