zaprataný čierňavou
nebeská krhľa dávi ostošesť
roztváram dlane a dážď do nich nechám tiecť
nech moje oči smädné napijú sa dosýta milosti
ktorá sa ma zľahka dotýka
keď kvapky padajú v nádeji
že mi vrátia môj obraz nesmelý
nazerám im do dna
a voniam ich priehľadnú podstatu
v tej smršti milosti
čo na mňa steká si želám byť čistá
ako anjeli...
*