Stromy
vojaci v zákrytoch chránia krajinu
sú baštami pri cestách
dotýkajú sa konármi ako priatelia
zlatohnedé žito už nedočkavo
čaká na kosca
keď búrka ženie mraky čierne
od ďalekých hôr
kvapky prvého dažďa zarosili trávu
ešte nesmelo
domčeky farby kameňa spia pričupené
v zeleni
ťahajú pohľady očí
do neskorého popoludnia
tak neodbytne
že ani nežmurknem...
*