sú slobodné kone na paši
občas pohľadom zablúdia do oblakov
napiť sa čistej vody zo studne lásky
pri zemi však mráz zapustí korene
keď nezdvihú hlavu včas
Myšlienky môžu byť i kone
zjarmené
stále tá istá cesta
umučí k smrti ten istý hlas
tátoše rôznofarebné
prilietajú do dňa odkiaľsi z diaľok
kde svetlo mení tvár
vôľou ich krotím
na pastviny sveta púšťam
kde život svoj žijú
bez zbytočných chmár
Čistím ich
kým sa neosvietia
kým nie sú môj dar...
*