Baránky sa pasú na oblohe
a oheň západu slnka zažína požiar v očiach
Polia sa ukladajú k spánku
rosa dažďa uzatvára deň
Bocian na jednej nohe
rozmýšľa
komu podaruje život
keď večer hviezdy na scénu pozýva...
Nad krajinou ticho moje ruky hostí
a moje pery chutnajú pot dňa
*