Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(20)
Nepokosené zlato na poliach
v stĺporadí vznešene tróni
hltá lúče slnka i rosu neba
ísť pustými uličkami v obilí občas treba
a nazbierať do rúk trochu živého chleba
popásť sa očami na rozhraní scenérie
kde končí cesta a začína noc
Možno zavolám anjela na pomoc
čo stráži moje ukonané dlane
keď sa tíško večer dívaš na ne
a ponúknuť chceš pohár tohtoročného medu
aby zmieril naše pery
čo úsmev tomuto letu darovať chceli
*
